V piatok večer sme zaviezli Stanka do Dolného Baru na rybník ku kamarátovi Bélovi. Chystali sa uloviť sumca, čo sa však nepodarilo, ale zážitok to bol určite. Ja som so Zarou chodila do rákosia, trénovali sme ochotu, naháňanie v tŕstí, prinášanie drevenej činky a tak všeličo. V sobotu zas trošku a večer sme so Zarou šli domov, lebo sme čakali návštevu - Beu a Foxa, ktorí prišli na výcvikový víkend. Po ich príchode sme šli k nám na pole vybehať hafanov. Zara už trošku nevládala, ale aspoň nič neprehnala, aj od zajka sa dokonca sama stočila. Foxík najrpv behal na šnúre, ale neskôr bol na voľno a tiež pekne poslúchal.
Neskôr sme ešte vyskúšali výstavné postoje na KV, ktorá nás o týždeň čaká...a potom sme si pofotili hafanov. Zaruška takto pekne oddychovala a sledovala v diaľke unikajúceho zajka :D
V nedeľu ráno sme mali dohodnutý tréning na vode v Budmericiach s p. Koričom. Kým prišiel, spravili sme si so Zarou aport v hlbokej vody a potom keď Foxovi odplával jeho vodný dummík, naviedla som Zaru (ochota na vode), aby ho našla a priniesla. Krásne to spravila. Avšak, keď prišiel p. Korič a mali sme ísť predviesť ochotu, tak ako aj na skúškach, že 2 minúty vo vode, Zara sa zasekla a len vošla do vody a nič. Najprv sme si mysleli, že ma skúša, tak skúsil p. korič, že trošku na ňu zatlačiť, ale nie, zaprostestovala a ušla k autu a skočila do boxu. Nechala som ju teda tak, hovorila som, že možno je aj unavená, lebo dosť robila aj na dolnej zemi na rybníku. Šli sme teda na opačnú stranu budmerického rybníka vyskúšať dohľadávku kačice. Po Zarinom úteku som tomu veľkú šancu nedávala, ale veď skúsime... A krásne prehľadávala rákos a 2x nádherne priniesla a odovzdala kačicu. Dostala obrovskú pochvalu, ale na jej správaní bolo vidno, že jej je jedno, či ju chválim, alebo nie... Cestou späť sme skúsili ešte ochotu na inom mieste. V popredí na vode plávali kačice a tak Zara tentoraz do vody šla pekne a akonáhle mi bola chrbtom, hodila som jej činku, ktorú odaportovala a priniesla. Vyslúžila si obrovskú pochvalu a tým pádom teraz aj pár dní total kľudový režim.
Poobede sme ale ešte mali dohodnutý tréning na farbiarky a Bea s Foxom na vystavovanie, tak sme šli. Keď bude chcieť, pojdeme, keď nebude, nútiť u nebudem som si povedala... Ale Zaruška pekne spravila šúlačku. Po výstrele sa síce posadila a sledovala, ale sama si ľahla späť a počkala na moj príchod. Stopu po prasnom strnisku vypracovala tak všelijak, ale v podstate ma sama doviedla k zveri, len 2x sa vratila aby sa nasadila na miesto, kde naposledy cítila pach. Všetko ale sama, kedže ja som len vedela, kde leží kus, ale nevedla som, kadiaľ bola stopa ťahaná. Akonáhle ale stopa zalomila do porastu, 100% zaľahla do remeňa a priviedla ma na koniec :)
Medzitým sa ale diali veci nevídané... Po príchode na rolu som hladkala Zaru pod bruškom a zacítila som ze ma nejakú riadnu hrču v cicíku... Mierne ma to vykolajilo, ale neriešila som. Maťo Adámek mi dal za úlohu odniesť Bei jarabicu v klietke do žita a označiť, aby mohli vystaviť. Odrátala som si kroky, označila miesto a vrátila sa... Bea s Foxom hľadali odušu, ale nič. Horšie však bolo, že ani tú palicu, ktoru som miesto označila nebolo vidieť. Nechápali sme. Tak sme od auta všetci krokovali a hľadali klietku. Po 2 hodinach brázdenia žita so psami, bez psov, vo vetre, na slnku, v kraťasoch...sme nakoniec klietku našli, konkrétne Bea, ktorá má s dohľadávkami už nejakú tú skúsenosť :D No tak sme si vydýchli. Bea si dala prepelku už len tak na blízko, že nech si len Fox vystaví a pobrali sme sa domov...
Aj toto bola skvelá akcia, na ktorú tak skoro nezabudneme :) A ja nabudúce beriem reflexnú vestu na označenie zveri :-)))
Doma sme potom prišli na pôvod Zarinej hrče... Zarúška malinká pomýlená má falošnú graviditu. Tečie jej mliečko, má napuchnutý jeden cecík, takže aj to sa asi podpísalo pod jej vyčerpanie. Má teda nariadený kľudový režim. Pár dní nebude vôbec trénovať, len sa budeme hrať a cvičiť na výstavu :)
Foto od Bei: gordon-ben.rajce.idnes.cz/2013_05_18_19_Vycvik_Cifer/