O tom ako to začalo...rok 2007

Celý môj život som snívala o veľkom psovi, s ktorým sa budem môcť blázniť, chodiť do prírody a kade-tade...skrátka, len nech nieje nuda. To sa však ani napriek každodennému proseniu nesplnilo. Keď som ako malá chodievala s rodinou po návštevách (samozrejme všetci mali psov), nikdy som poslušne nesedela v obývačke, ale hneď som vypálila na dvor a behala so psami. Ani to však mamu nepresvedčilo, aby mi kúpila psa. Keďže som už ani ja sama nevedela čo od dobroty, chodila som cez prázdniny von so susedovým psíkom - Bonym. Ach, ako hrdo som sa prechádzala po nitrianskych uličkách :) Keby som mohla, bola by som s ním najradšej aj celé dni. Brávala som ho k nám...čo sme my stvárali bolo priam nemožné.

Keď som zmaturovala a nakoniec urobila prijímačky na výšku, povedala som si, že aj ja si predsa zaslúžim odmenu a kúpim si psa...že veď čo, aj tak idem bývať do Nitry a babinka poľaví určite skôr ako mama :)

A začal život so psom, mojím druhým JA...

Mimochodom, odkedy mám Otíka, môj život sa otočil o 180°, samozrejme k lepšiemu :-) O zábavu mám denno-denne postarané a teda na nudu nezostáva čas...   ...moment, práve sa mi tu strčila nejaká čierna huba a čaká, že jej hodím hračku...

Tak sa nenechajte rušiť (ako ja napríklad) a pokukajte, ako si s Otíkom žijem, či vlastne, ako si Otík žije so mnou. Dúfam, že sa Vám u nás bude páčiť :-)))

Všetko sa to začalo ako vždy, keď ma pochytil rapel, že ja už vážne potrebujem zvera :) Najlepšie chlpatého, veľkého, čierneho a milého. Všetky podmienky spĺňal len jeden zvierací adept - pes - gordonseter. Pôvodne to mal byť ale írsky seter, lenže keď som sa dozvedela, že hrdzavý írčan má čiernu obdobu v škótovi, neváhala som ani chvíľu... a začalo sa gúgliť... Natrafila som na p. Čajkoviča a s prekvapením zistila, že býva neďaleko nás, a že plánuje mať šteniatka, teda nie konkrétne on, ale jeho fenka Dona. Tak som sa potešila a hneď som zisťovala, čo a ako... Samozrejme, že o tom nik netušil. To som celá ja. No, ale tentoraz to bolo tak dômyselne prepracované, že jednoducho nemalo čo nevyjsť.

Každý deň som sledovala mailovú schránku a netrpezlivo očakávala deň, kedy mi pán chovateľ napíše, že fenka je nakrytá...a dočkala som sa :) Potom som sa nevedela dočkať šteniatok, ale aj tie nakoniec prišli a potom som sa zas nevedela dočkať dňa, kedy už konečne uvidím tú chlpatú potvorku... Dočkala som sa :) Vybrali sme sa teda pozrieť, čo to vlastne budeme doma mať. Čakali na nás tri malé klbká a jedno veľké, brániace tie malé. Hneď ma upútal havino, ktorý sa jašil a behal, teda aspoň tak, ako to trojtýždňové šteniatko dokáže, ale ten odomňa zdrhol a za ním aj malá Barbie. Posledný psík tam zostal ležať a slušne povedané, mal nás totálne "na háku". Ako sme tak pozorovali za maminou odbiehajúce šteniatka, to malé lenivé sa zdvihlo a prišlo ku mne. Vyplašene kukalo spôsobom, že: ,,Čo si zač?" a potom sa osmelilo... Chvíľu sa to mrvilo v tráve a zrazu (asi začalo byť hladné) mi začalo cuckať prst...a keď docuckalo, ľahlo si mi do dlane a spokojne zaspalo... Hovorím si: ,,No, môj zlatý, ty si tušim prešiel konkurzom. Alebo to skôr ja?" a bolo vybraté.

No a potom sa to začalo...náhle sťahovanie, stále nikto netušil, že o čom... Babinka, u ktorej sme v Nitre bývali a znova bývame, sa to dozvedela pár dní pred príchodom. Najprv to samozrejme zatrhla, ale ja odhodlaná nepopustiť, som ju zlomila natoľko, že bez akýchkoľvek problémov trpí slintáčika, prďúšika Otiska :D

...ako to pokračovalo...rok 2008

V Nitre sme s Otiskom zažili asi najkrajšie obdobie nášho spoločného života. Našli sme si tu veľa skvelých kamarátov, denne chodíme na dlhé prechádzky do brezového hájika, na cvičák, k hydrocentrále, do výbehu, na školský dvor, na pole...skrátka chodíme všade spolu a vždy sa k nám niekto pridá, že sa dokonale vybláznime. Začali sme chodiť aj na spomínaný cvičák, kde sa učíme základnú poslušnosť, odloženie, privolačky, chôdzu pri nohe a Otiskove obľúbené skoky cez prekážky a prechod cez kladinu :-)

...ako sme pokročili...rok 2009

Mali sme trošku problémy s psychikou :D Otinko sa začal báť ľudí...tak sme zisťovali, čo a ako...Zoznámili sme sa s majiteľmi Otiskovho brata Bena a tí nám odporučili výcvik v Čechách. Bol to poľovný výcvik. Oti sa naučil pracovať a zistil, že ľudí sa báť nemusí. Nebolo to ľahké, ale viditeľné pokroky a Otinova radosť z práce ma presvedčila o tom, čo nám aj výcvikár hovoril...začali sme trénovať na poľovné skúšky. Mojou motiváciou bolo, že Otina uchovním a každému, kto ho odvrhoval dokážem, že my na to máme a že budeme najlepší. Po dvoch výcvikových akciách a domácom tréningu, sme s Otinom urobili jesenné skúšky stavačov v ČR, týždeň na to sme na špeciálnej výstave dostali potrebné VD do chovu a kedže dyspláziu sme mali negatívnu (čiže 0/0), hneď sme od poradkyne chovu dostali potvrdenie o zaradení do chovu. Náš sen sa splnil!

...ako sme sa tešili zo života...rok 2010

Kedže Oti je rodený pracant a šikula, povedali sme si, že skúsime ísť vo výcviku ďalej. V roku 2010 sme uspeli na klubovej výstave, kde sme dostali titul res.CAC od anglického rozhodcu, na skúškach z vodnej práce, kde sme získali I. cenu a titul CACT, deň na to sme šli len-tak skúsiť farbiarske skúšky a na naše milé prekvapenie sme skončili opäť v I. cene. Medzi tým sme ešte absolvovali jedny vodné skúšky, kde sme skončili v II. cene a na jesěň sme si šli zopakovať jesenky. Nebyť malého zaváhania pri dohľadávke...ale čo, skončili sme v II. cene a s obrovskou radosťou sme tak ukončili naše skúškové obdobie. Tento rok bol v znameni mnohých poľovačiek. Dokopy sme sa zúčastnili na 6 honoch - na kačice, bažant / zajac a v bažantnici. Odvšadiaľ sme dochádzali s pochvalami za Otinkovu prácu.

...nový začiatok...rok 2011

Rok 2011 pre nás nezačal najšťastnejšie. Vo februári sme tragicky prišli o Otiska a tak musíme zas začať odznova. Ako mi raz niekto múdry povedal: "Nie je hanba padnúť, ale zostať ležať.", tak si to znova opakujem a snažím sa ísť ďalej...malá Zara mi v tom zodpovedne pomáha a tak dúfam, že to pôjde už len tým dobrým smerom :-)

Rok 2012...prvé úspechy so Zarou...

Okrem toho, že mi Zara pomohla prekonať žiaľ za Otiskom, robí mi obrovskú radosť. V roku 2012 sa nám podarilo ako prvé RTG na dyspláziu, kde aj bedrové aj lakťové kĺby vyšli na stupeň A a 0, čiže Zaruška má úplne zdravé kĺbiky. Neskôr sme sa zúčastnili pár výstav, kde sme dostali tituly CAJC v triede mladých a Zara získala junioršampióna SR mladých, na klubovke sa jej tento titul podarilo obhájiť u zahraničnej rozhodkyne a tak sme splnili výstavnú podmienku do chovu. Čakali nás už len vlohové skúšky, ktoré sme tiež spravili a tak sa zo Zarušky stala v 16tich mesiacoch chovná sučka. Bola som nesmierne hrdá na to moje psíčatko šikovné. Po zvyšok roka sme potom poctivo pracovali na tréningoch na vyššie skúšky a absolvovali sme zopár výstav s veľmi peknými výsledkami a hodnoteniami rôznych rozdhodcov.

...úspechy na seba nenechali dlho čakať ani v roku 2013

Hneď ako skončila dlhá zima sme sa so Zarou vrhli na prípravu na skúšky. Kontrétne na farbiarske skúšky stavačov, kde nám veľmi pomohol náš kamarát a zároveň klubový výcvikár Maťko Adámek a aj náš predseda klubu Marián Korič. Skúšky sme zvládli v I. cene a rýchlo sme sa pripravovali na vodné skúšky, ktoré organizoval náš predseda. Zara ako skvelá vodárka s vodou nikdy problém nemala, rýchlo chápe, je šikovná a má perfektnú chuť pracovať. Na skúškach nesklamala, aj tieto skúšky s prehľadom zvládla v I. cene. Okrem toho sa nám zadarilo aj na poli výstavnom, kde na KV síce dostala hodnotenie VD, ale krásny posudok, holt, pani rozhodkyňa bola veľmi prísna, ale týždeň na to sme od iného skúseného rozhodcu z exteriéru aj výkonu získali V1, CAC, BOB. Neplánovane sme sa zúčastnili i Žitnoostrovskej výstavy poľovných plemien a Zara si u rozhodkyňe z Maďarska vybehala víťaza triedy a oblastného víťaza.

Tak a začalo nám leto a my si ho ideme naplno užiť. Samozrejme, že budeme aj naďalej cvičiť, pretože plánujeme absolvovať kopec rôznych skúšok a výstav... Kým Zara pôjde za ženíchom, ktorého som jej veľmi poctivo vybrala, toho musíme ešte veľa stihnúť...ale už teraz sa neviem dočkať, kedy nám budú po dvore behať čierne potvorky...

...2014...alebo rok s novým začiatkom...

Po úspešnom sťahovaní sa z dediny opäť do Bratislavy sa nám otvorili nové možnosti, našli sme si nových kamarátov, so starými sme sa mohli vídať častejšie... Samé výlety, tréning, užívanie života. Neobišli sme sa však bez pár návštev veterinára, kvôli alergii na krmivo, otrave a babezióze. Všetko sme ale našťastie dostali pod kontrolu, Zara je fit a tak ku koncu roku bola nakrytá krásnym, poľovne využívaným psom. Tento rok nás teda ešte čaká sono a snáď milý darček pod stromček :)

...2015...naozaj sme dostali darček pod stromček...

A dni sa blížili az sa nám koncom januára narodilo 10 šteniatok, 6 psíkov a 4 sučky. Všetci vyrovnaní, mama pôrod zvládla skvele, bez žiadnych komplikácií. Bola ukážkovou mamou, starala sa, dohliadala, vychovávala...až vychovala 10 povahovo vyrovnaných, šikovných šteniatok, krásneho exteriéru, ktoré robia radosť v nových rodinách. Dve zostali doma - fenka ako pokračovateľka chovu u mňa a psík zostal v rodine a kto vie, možno sa aj on podpíše o rozšírenie gordonov v chove.

2016...ideme naplno...

Skončil šteňací vek, hrátky a zoznamovanie sa so svetom, musíme sa vzdelávať a správať sa dôstojne, tak ako nás kedysi vyšľachtili. Začali sme trénovať, zúčastňovať sa skúšok, výstav, tréningov a darí sa nám. Z Lilly rastie šikovná baba, a keď všetko pôjde podľa plánu, onedlho aj ona bude mamou, druhý vrh "B" v chovateľskej stanici Dark House of Gordons sa blíži :)

2017 v znamení poľovačiek a field trialov

Rok 2017  musím zhodnotiť ako pozitívny. Zare sa darilo na poľovačkách, objektívne musím povedať, že makala ako robot. Jej neskutočná chuť, poslušnosť a odhodlanie doniesť aj toho najťažšieho bažanta je neuveriteľná. Nesmierne si vážim každé pozvanie na poľovačku a pochvaly od členov rôznych združení po dovedení práce. Tento rok sme veru nehladovali :) Čo sa týka Lilly, nevyšlo jarné krytie, ale pokus sme zopakovali na jeseň a po dvoch úspechoch na field trialoch, tak Lillinka čaká svoje prvé šteniatka a tak sa začiatkom nového roka budeme tešiť z príchodu vrhu B. Držte nám palce.

2018...začíname...

Tehotenstvo Lilly prebieha ukážkovo, Lilly postupne priberá, ukľuňuje sa a Zara vonku dohliada na jej bezpečnosť. Krásne tu je vidieť, ako ju chráni pred neznámymi psami a až keď zistí, že je to OK, pustí ich aj k Lill. Doma je hierarchia jasne postavená, Zara je boss, ale vidieť na nej, že si uvedomuje, že čochvíľa bude doma poplach a ja verím tomu, že ona s jej vyrovnanou povahou bude dobrou "starou mamou" novým prírastkom.