V sobotu sme sa so Zarou zúčastnili skúšok z vodnej práce, ktoré organizoval náš predseda klubu Marián Korič. Skúšky niesli i jeho meno, čiže oficiálne Pohár Mariána Koriča. Podaktorí sme ho už dopredu nazvali memoriálom, kto vie prečo? :D
Zraz bol ráno na poľovníckej chate Barina v Budmericiach. Počasie bolo upršané, ale bolo vidno, že ranný chlad bude čoskoro vystriedaný horúcim letným dňom. Skúšok sa zúčastnilo 17 psov. Medzi nimi NKS, MKS, ČF, SHS, POI a GS. Za náš klub sme bojovali len my so Zarou, Maťo Adámek s POI Orou a p. Čič taktiež s POI. Ako fanklub sme tam mali našu fotografku Beu a jej IRWS Foxa, ktorý si prišiel potrénovať pevné nervy medzi psy.
Členovia PZ nás privítali, predstavili sa rozhodcovia a postupne prebehli aj ostatné oficiality, ako kontrola tetovacích čísel, losovanie poradia skúšok atď. Keďže išlo o dvojdňové skúšky, rozdelili sme sa na 2 skupiny. Jedny šli na vodu na rybník a druhá polovica do lesa ku kaštielu. My sme boli prihlásené len na vodu, čiže sme šli s prvou skupinou na náš starý známy rybník :)
Ešte aj tu sa ale delili rozhodcovia. Ivan Dugovič a jeden strašne sympatický pán, ktorého meno som samozrejme zabudla, posudzovali disciplínu stopa a Ferko Mešťánek s ďalším rozhodcom, ktorého meno tiež netuším, posudzovali ostatné. Kým sa ale doniesli živé kačice na stopu, všetci rozhodcovia medzitým posúdili takzvanú spoločnú poľovačku, resp. kľud na stanovišti.
Zara bola navoľno pri nohe, ale teda nevydržala to...niežeby mala slabé nervy, len proste nedokáže vydržať pri toľkej streľbe bez toho, aby nešla pozrieť, čo kde kto zastrelil. Tak musel byť kľud podporený, čo nám zrazilo známku na 2. Ale pohoda, dobre to je, aspoň viem, čo musíme dopilovať.
Medzitým p. Korič priviezol kačky a šlo sa na stopu. Každý psík v našej skupine kačicu do 5 minút chytil a priniesol. Zara stopu trénovala iba raz a aj to na mladej kačičke. No...bola som dosť skeptická pred touto disciplínou. Zara sa nasadila na stopu hneď, že som ju ledva udržala, rozhodca mi ešte povedal, že dobre ide...tak som už len stála, dúfala, asi som ani nedýchala a od nervozity som im tam tušim vyklčovala rákosie :D Zara 2x vybehla a nič...nasmerovala som ju a v 7mej minúte už niesla kačicu. Fu, mne tuším vtedy padol zo srdca nie kameň, ale asi rovno celý Mt. Everest :D
Disciplína na moje najväčšie prekvapenie skončila na 4ku :)
Premiestnili sme sa k ostatným disciplínam na hrádzu, vydýchali sa, pozisťovali, ako sa darí druhej skupinke a proste takto sme nejak zabíjali čas, kým prišli p. Mešťánek a p. rozhodca č. 2 a povedali čo-to o nasledujúcom priebehu disciplín. Začali sme ochotou na hlbokej vode, každý to dal bravúrne, a teda Zara ma prekvapila, lebo plávala odušu, na smerové povely reagovala hneď a plávala stále, kam som ukazovala...že vymenili mi psa? Hehe, ale nie, bola svetová, veď príprava bola riadna. Za ochotu sme dostali 4ku a ja radu, že tú píšťalku na krku nemám na ozdobu, ale na pískanie :D No uvedom si to v tom strese...
Nasledovalo prinášanie kačice z vody s výstrelom. Zara krásne na povel do vody vpálila, tak ako to len ona vie, za kačicou sa valila jak tank. A výstrel? Neriešila, veď kačičku mala takmer pred nosom, schmatla ju a šup späť, krásna odovzdávka a zaslúžená ďalšia 4ka :)
Tak a teraz posledné 2 disciplíny. Naháňanie v rákosí a dohľadávka kačice v rákosí. Naháňanie ju nikdy nebavilo a už tobôž nie 3 minúty. Veď ona to predsa má obehnuté za minútku, zistí, že tam nič nie je, tak čo tam má ešte robiť? Nekonečná disciplína, ale nakoniec opäť za 4...
Tu už ma pomaly začínalo štvať, že sme pokašlali ten začiatok s dvojkou z kľudu. Ale Zara nesklamala a dvojočku zarobila aj na dohľadávke. Konkrétne teda dohľadanie bolo za 4, ale keďže táto disciplína sa skladá aj z prinášania a odovzdania, tak to dopadlo mierne inak. Zaruška vraj bola do pol minúty pri kačici, ktorú vzala na plnú mordu, avšak podišla kúsok a ako správny angličan sa zamyslela a povedala si, že nie, kačičku tu nechám a pôjdem si pobežkať.
Mňa skoro vystrelo, lebo toto na tréningu nikdy nekončilo dobre a musela som ju vždy ku kačke dotiahnuť a nanútiť jej ju. Lenže čo keď na skúškach to nemôžem spraviť? Fu, tak druhé vypustenie s dôrazným povelom aport a vpálila späť do rákosia, motala sa, motala, úplne inde ako som už vedela, že je zver. Porážalo ma, ale v tom som videla, ako si korona na hrádzi vydýchla a tak som vedela, že kačicu nesie. Ale kedže si poznám psa, do poslednej chvíle som sa modlila a hypnotizovala ju pohľadom, aby len držala. Krásne predsadla a odovzdala. Uff, to boli nervy.
Pochvalu dostala, ale neobišlo sa to bez toho, aby si nevypočula prednášku :-) Ale zjavne si z nej nič nerobila. V podstate ani ja, vedela som, že discipínu sme prešli a teda že skúšky máme spravené. Rozhodoval už len počet bodov za stratený čas a povel navyše. Bude to ešte v I. cene, či nás to hodilo nižšie? Pán Mešťánek už horlivo počítal a kým sme prišli ku koróne, oznámil mi: Gratulujem, I. cena!! :-) Chudák, tak som ho tam od radosti oblapila, že neviem, či sa aj nezľakol :-)))
A bolo po skúškach. Všetci boli spokojní, pretože nikto nevypadol. Na chate sme si dali guláš, zregenerovali sa a postupne sa rozišli. Ostatných totižto na druhý deň čakali skúšky v lese, takže utekali domov, aby si do druhého dňa oddýchli. My sme ešte čakali na rozhodcov, kvoli zápisu do PP.
Zara si počas čakania od pána z bufetu zarobila klobásku a od detí, ktoré tam pobehovali jedna radosť dostala chips, ohryzok z jablka a kornútky zo zmrzky...zdravá strava :-P
Pomaly sme sa rozlúčili a pobrali sa domov, kde nás už čakala rozmrazená kačička nachystaná pre Zarušku. Tak po výdatnom spánku, krátkej večernej prechádzke si dala dobre do tela :-)
Perfektne nám to vyšlo. Splnili sme ciele, ktoré sme si dali, tak teraz môžme pracovať na tých ďalších, ale to už bude v inom článku :)
Za foto ďakujeme Beatke a čokoro doplním aj ostatné fotky z tohto úspešného dňa :)