14.10.2010
V Senci sa konal slávnostný nástup súťažiacich. Preteku sa tento rok zúčastnilo 17 krajín a dokopy súťažilo 202 poľovných psov.
Za Slovensko sme boli 2 skupiny - anglické a kontinentálne stavače.
Z angličanov tam boli 3 GS - Grant z Bojandolí (Elfriede Tobisch), Bady z Jastrabieho lesa (Naďa Husáková), Atrei z Tomaníkových vŕškov (Slavomír Pjatek) a 2 POI Assan Biely Kostol (Ján Somora) a Bára Pointra (Marcel Bednár)
15.10.2010
V piatok ráno bol zraz v Senci, odkiaľ sme sa jednotlivé skupiny presúvali do terénov, kde sa má behať. Mali sme k dispozícii 4 terény A-D. Náš prvý beh sa konal v teréne B, niekde v Chorvátskom grobe. V našej skupine sme mali aj Assana s Janom, tak sme tam neboli jediná Slovač :D
Otis bol napísaný v 7 páre s pointrom z Bulharska. Trvalo to hodnú chvíľu, kým sme prišli na rad, ale dočkali sme sa (väčšinou v aute, kedže mne bola riadna kosa).
Kým sme čakali, prihovoril sa nám nejaký pán z Čiech, nakoniec sme sa dozvedeli, že je to pán Korcián - poradca chovu a chovateľ gordonsetrov (CHS Bojandolí, odkiaľ je Otisov tato). Keď sme sa teda vzájomne dozvedeli, kto sme, čo sme, rozprávali sme sa o Otisovi a jeho predkoch. Pán Korcián zhodnotil, že Oto sa podobá na Granta a aj napriek tomu , že neni korba po tatkovi, povedal, že sa mu veľmi páči. Vypýtal si jeho PP a pozrel si predkov zo strany jeho mamy, kde taktiež zistil, že sa tam nachádza jedna sučka, ktorú kedysi mal. Pozorne si prezeral rodokmeň zo všetkých strán a po zistení, aké všetky skúšky má Otis porobené, že aj DBK je v poriadku a výstavne sa tiež nestráca, skonštatoval, žeby veľmi rád obnovil krv svojho chovu a navrátil tam späť líniu, ktorá dávala pracovne úspešných psov. Nakoniec z neho vypadlo, že má doma 2 mladé sučky, a veľmi rád by kryl Otisom :D
No a prišiel náš čas...;-)
Naším súperom bol už spomínaný pointer, malý ale zato rýchly jak blesk. Otis popri ňom vyzeral ako po preflámovanej noci, aj keď na jeho pomery behal slušne :) Dá sa povedať, že obaja hľadali priestranne, aj keď je jasné, že Oto hľadal na kratšiu vzdialenosť. Asi v polovici času behu pointer vystavil, tak tam všetci bežali. Ja som spískla Ota, aby bežal tiež, že nech aspoň skúsi priznať, v čo som teda pevne dúfala. A priznal, krásne...ale v tom sa bažant zdvihol a Otis hop šup tralala za ním :D Ani som mu nestihla zakričať, tak som sa ho aspoň pokúsila stiahnuť, nech to tam nezlikviduje. Podarilo sa :) Bod sme síce nezískali, ale zato som bola spokojná aspoň s Otovým výkonom (na seba som nadávala jak besná sviňa).
Pán Korič z diaľky z auta sledoval naše vyčínanie a klasicky ma "pochválil" a do ďalšieho behu ma vyzbrojil so slovami: "Ty to tomu psovi nekaz, ver mu trochu, netoč ho, keď ide dobre a tu píšťalku ti asi niekam vrazím, keď na ňu ešte raz pískneš." Hehe :-)
No, ale mohlo to skončiť aj horšie... :D
17.10.2010
A tak prišla nedeľa... Opäť sme sa stretli pred hotelom v Senci a rozdelili sa do skupín. Tentoraz sme boli v A skupine, behali sme pri Bernolákove v teréne, kde sme mali kvalifikačný beh. Opäť sme boli v skupine s Assanom a Janom. My sme bežali už druhý beh, tak sme to mali rýchlo za sebou :)
Tentokrát bol naším partnerom anglický seter, ako inak, malý a rýchly...ale nestačil na Otiska. Oto mu zo začiatku stíhal až...ho predbehol :D Všetci boli prekvapení a hovorili že oproti piatku to bolo výrazné zlepšenie. Nuž darmo, Otis sa na poľovačke, čo sme mali deň predtým poriadne nabudil na hľadanie, a tak ani rýchly nemecký angličan nemal šancu. Ja som zas dala na rady pána Koriča a píšťaľku som použila asi dvakrát, a aj to len vtedy, keď Oto zabiehal za rozhodcov. Nakoľko sa v trialoch vôbec neorientujem, nepochopila som, prečo nás po 4tej minúte spískli a hľadanie ukončili. Možno mi to raz niekto skúsený vysvetlí. Ani jeden pes totižto nevystavil a počas behu neurobil žiadnu chybu (vystavenie naprázdno), na základe ktorej by nás museli stiahnuť. No ale nevadí...aj tak som vedela, že ak by Otis aj vystavil, že po poľovke by kľudy nemal žiadne, tak asi to aj bolo dobre, že to ukončili. Takto sme si aspoň neurobili hanbu.
Keď som sa vrátila ku koróne, jedna pani sa ma pýtala, že prečo to bolo také krátke. Tak som jej vysvetlila (to už bola niekoľkoročná skúsená vodička) a tiež krútila hlavou, že nerozumie, prečo tak rozhodli. Ale zato pochválila Ota, že teda oproti piatku tam bolo úžasné zlepšenie :)
Odchádzali sme s dobrým pocitom, nakoľko to bol náš vôbec prvý trial a nemôžem povedať, žeby sme nejak veľmi chybili. Škoda síce tých bodíkov, čo sme mohli nachytať pri priznávaní, ale to je šport.
Celkové umiestnenie našej reprezentácie: V. miesto