Prepeličky

Keďže tréningy nebývajú tak často, ako by sme s Otom potrebovali, rozhodla som sa, že si zaobstaráme vlastné prepeličky, aby sme mohli cvičiť hocikedy, kedy nám to vyhovuje... Hľadala som na nete, pýtala sa kade-tade, ale všetko nám bolo strašne od ruky... Tak som skúsila poprosiť p. Čajkoviča, či náhodou nevie, kde v našom okolí sa dajú zohnať. Povedal, že keď potrebujem len štyri, tak mi môže dať aj on. A boli sme dohodnutí :)

V pondelok večer sme si nachystali prepravku, upratali im domček, nachystali papať...skrátka all inclusive :-D

V utorok sme teda šli po ne, dali sme ich do auta, porozprávali sa s chovateľom a šli sme domov. Vonku bolo pekne, v aute sa vetralo a zrazu sa spustil taký lejak, že ach... Zavreli sme okná a o chvíľu sme na seba s Marekom nedôverčivo pozreli, čo za smrad to tu je? Potom sme si spomenuli, že veď my máme prepelice v kufri a asi si trošku cvrkli... Ale nič to! Vydržali sme :-)

Po príchode domov sme mali dve záchranné akcie :-( jednu až moc akčnú... Dvere na bráničke, ktorá oddeľuje dvor parkovací od nášho sa pod vplyvom dažďa nejak uvoľnili a Otík celý vytešený, že sme už doma vybehol von. Kebyže nemáme dva metre od hlavnej brány  hlavnú cestu, tak to veľmi neriešim, ale takto... Ja nič netušiaca v aute a zrazu letiaci Oto si to šinie na cestu...teda za mnou ale tam sú to doslova centimetre. Keby pobehol ešte o krok, tak neviem... Z auta som na neho zrevala STOJ! Ľahol si v momente na zem, celý vyplašený, že čo sa deje, otvorila som dvere a šup ho do auta... Bola som celá zasvinená od blata, ale čo ma po veciach, hlavne že sa Otíkovi nič zlé nestalo :-*

Keď sme to rozdýchali, šli sme rýchlo opravovať búdu, lebo do nej nafúkalo vodu a bola celá fuj... Podarilo sa, prestalo pršať, potrénovali sme aport a šli sme zaparkovať prepeličky...

Ako sme ich tak pomaly z vreca vysýpali, jedna (ja ju volám "šéfka") začala bŕkať. Tak sme skoro celá rodina stáli okolo jedných  30x30 cm dvierok, aby neubzikli :D Marek hovoril, že už sú všetky štyri vonku, že finito. Kukám naňho :-o Ako to? Veď ja tu ešte jednu cítim... Porátal ešte raz a fakt. Štyri v kuríne a jedna ešte vo vreci. Sme sa smiali, že sme dostali bonus :) Po vysypaní sme na ne ešte dlhú dobu kukali... Jedna, tá "šéfka" je bledšia s tmavými fľakmi a ostatné sú tmavé celé. Ale čo je najviac zaujímavé... Kým sa "šéfka" nenapila, nepil nikto, prvá začala ďobať zmesku, prvá išla odskúšať piliny v hrnci... A keď skončila, mohli aj ostatné...:-) To sme ešte nevideli :D

Na druhý deň večer sme ich boli znova pozrieť, a čo sme nevideli. Vajce :D Tak sme sa tešili jak malé deti :)