Po mesiaci sme opäť navštívili Prievidzu a krásne prostredie samých lúk a lesov na Banskej. Jesenky sa nebezpečne rýchlo blížia, tak sme šli doladiť nedostatky. Tentoraz sme sa opäť zišli v hojnom počte: 4x GS (Ben, Dia, Nio a Otis), AS Hawkeye a ČF Flot. Teraz však ľudských učastníkov výcviku bolo viac, kedže sme si výcvik spojili aj s výletom a vypadnutím z reality :D S nami šla moja kamoška Dia a Jakub - Stankove krsniatko. Bea prišla s Martinom, Aďka, Radko a nakoniec, čo nás veľmi potešilo, po dlhom čase sa ukázala aj Dada (Nio) s manželom Marekom a ich malým Kubkom :)
Prvé sme riešili vystavovanie, tak sme rozhodili prepelice a bažanta. Takto to šlo našim stavačom:
Ben a Martin
Didi so Stankom a Jakubkom
Aďka a Hawkeye
Nio hľadá rýchlosťou svetla
Otis a ja
Otino po krátkom hľadaní hneď vymákol prvú skrytú prepeličku a pevne ju vystavil, aj ma počkal, aj sme postúpili. Kľudy som radšej neoverovala, aby sa mu ju nepodarilo chytiť, predsalen pred skúškami nechcem pokaziť to málo, čo zvládame ;-) Potom som ho nasmerovala na bažanta, aj toho vystavil ako tú prepeličku a nakoniec sa mu strelil a Otis si ho pekne odaportoval. Cestou späť na cestu natrafil ešte na jednu prepeličku, tak som nechala úlovok ležať ani neviem kde a bežala som sa psom. Ustál to aj tento raz, tak dúfam, že to ustojíme aj na skúškach.
Flot sa akosi nedostal pred objektív, keď hľadal, tak aspoň takto
Medzitým, ako jedni trénovali, druhí si skúšali aporty, vlečky, dohľadávky
Ben aportuje tchora
Hawkeye na vlečke bažanta. Aďka má zjavne radosť :)
Nio nesie bažanta (asi z vlečky)
...a tu krásne odovzdáva zajka
Tu Otis vzorne stráži klietku s aportami :D Škoda, že takú disciplínu na skúškach nemáme
Skúšali sme aj aport líšky, ale ... no ja sa ani nedivím, že to bol problém, lebo to je taká líška, že to už keď zoberú, zoberú s prepáčením aj h****
Nakoniec sme ich však zdolali, ale veď pozrite sami, ako to vyzeralo :D
Keď už Maťo Bena zdolal, aby ju zobral aspoň na chvíľu do papule, chudáka Beníka asi naplo (podľa výrazu) a líšku úspešne vypľúva, no a tá grimasa, tak tá stojí za pohľad :D
Nio odolával asi najdlhšie, Dadka už nevládala, ale nakoniec sa nám to spoločnými silami podarilo
Stanko potom ešte šiel natiahnuť stopu srnca cez lúku až do lesa. Z Otisovho výkonu na stope som bola velice sklamaná. Vraj tade prešla diviačia zver, ale čo ma potom, nasadený bol na mieste, kade nešli a stopu nedržal vôbec. Nepochopila som, prečo robil somariny. Potom som ho po nej ťahala za ucho až tak, že sa mu to nepáčilo, ale docielila som svoje a stopu dopracoval až po srnca, ktorého však potom aportoval. Ale však no...nevadí...pochvalu dostal aj tak.
Po výcviku sme sa opäť pobrali k Drozdovcom, kde sme mali nachystaný obedík a pohostenie.
No a takto som skoro skončila v jarku po tom, ako som na Maťovi otestovala fintu fň :D
Pápa, zimááááá
Porozprávali sme sa a šli sme domov. Bol to zas jeden príjemný deň v spoločnosti kamarátov. Dúfam, že po skúškach budeme mať podobné pocity :)