Lillka na svojich prvých skúškach obstála!!!
Trénovali sme síce poctivo, ale takú radosť, akú mi toto šteňa bláznivé urobilo na vlohovkách, to som veru nečakala.
Dlho sme čakali, až som mala strach, že bude taká unudená, že už nebude robiť nič. Presúvali sme sa z poľa na pole, a keď dobehali trialisti, šli sme my. Akurát, keď sme sa blížili na štart, taký lejak sa spustil, že ani jedna nitka neostala suchá. Tak takéto podmienky nás pri tréningu nezastihli ani raz, nuž uvidíme, čo bude.
Lilly sa pustila do hľadania na plný plyn, ovládanie do strán akoby sama zvládala, občas som jej len ukázala smer na podporenie, aby držala tempo, no ona stále valila. Sto metrov vpravo, vľavo, krásne otočky proti vetru, nezabiehala, hlava hore a vetrila odušu. Čas mi pri týchto aktivitách ide tak, že mám pocit, že to trvá večnosť, ale uvedomujem si, že minúty neúprosne ubiehajú a tak neviem, že čo. Dlho hľadala, tempo nestrácala, práve naopak, stále ju to ťahalo do prava a stále fičala naplno. Chvíľu tam ňuchala, pískla som, a zas hľadanie priestranné a systematické. Nakoniec v plnej rýchlosti, bežiac do prava, zaflekovala, otočila a stála. Bežala som za ňou, postupne spomalila, nech ju nevyplaším. Pekne vystavovala divú sliepku, jemne postúpila, no sliepka sa dvihla, rozhodca nám strelil a Lilly si ju prehnala. Na TAN-e je to povolené, overujú sa vrodené vlastnosti stavačov, takže všetko v poriadku. Aj keď ma to zaskočilo, že neuposlúchla, lebo doma...ale to je vždy tak...doma je inak, tam je inak, hlavne, že to spravila a naozaj krásne. Dokonca ju ani pochvala od rozhodcov neminula. Týmto Lilly splnila ďalšiu podmienku do chovu, ale to je len skúškový začiatok.