Článok z jeseniek od pána Koriča nájdete tu na odkaze: https://pointerseter-klub.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=753%3Avysledky-z-jss-da-4102015-budmerice&catid=38%3Avysledky-z-akcii&Itemid=61&lang=sk
Zara sa jeseniek zúčastnila až takmer v 5tich rokoch, pretože dovtedy sa nám akosi nedarilo skĺbiť háranie, natrénovanie a môj zdravotný stav natoľko, aby sme sa mohli zúčastniť. Tak ale nevadí, Zaruša si jesenky odbehala takmer rok po jej prvom vrhu a aj napriek tomu, že pred termínom skúšok mala falošnú graviditu (kto zažil, vie...), na skúškach nesklamala.
Prvá disciplína, ktorou sa začali skúšky bola spoločná poľovačka. Kedže si poznám psa, tak sme šli na istotu, na vodítku pri nohe. Prežili sme, Zara to celkom pokojne odkráčala, aj keď ju dosť iritovali okolo bežiace psy, ale bohužiaľ, nechcela som nič riskovať, tak musela byť na vodítku. Pokračovalo sa dohľadaním pernatej. Nos má ona perfektný, hneď bola pri zveri, zohla sa, vzala, hned aj položila a kukla na mňa, no tak okamžite podporný povel. Bez váhania vzala a priniesla tak, ako sa má. Hormóny pocas falošky a Zarina vychcaná povaha (vytrestať ma za neviem čo v tej najnevhodnejšej chvíli...) sa prejavili naplno. Ďalej sa toto isté zopakovalo so zverou srstnatou. Tam som mala väčšie obavy, lebo zajac sa jej vždy trošku protivil. Ale kde, Zarucha na plnú mordu a hybaj ku mne, ukážkovo. Ono, to je večne tak. Disciplíny, kde ste si takmer 100% istí, že to pes urobí aj keby čo, tak nie, musí spraviť nejakú chybu a tam, kde sa bojíte a čakáte, že bude treba zasiahnuť a opraviť, to urobia perfektne, až sami nechápete. Pokračovanie skúšok, rozhovory s kamarátmi, vymieňanie si poznatkov s ostatnými súťažiacimi, takto sme trávili čas pomedzi jednotlivé disciplíny. Prišlo na stopy, najprv pernatá, potom srstnatá. Obe super, len pri zajacovi keď už ho šla vziať, z dolného konca poľa zaznel výstrel z druhej skupiny súťažiacich, tak sa odvrátila od zaja a kukla, že kde sa to, čo sa to deje. Tak opäť podporný povel a výsledná známka 3 bola k mojej spokojnosti dostačujúca. Hovorím si, že keď už sme prežili naše nemilé aport-disciplíny, tak iné už musíme dať, aj keby čo... Zaru som podplatila sľúbeným kuraťom, ak to dá a nevypadneme. Šli sme teda na disciplínu zloženú z viacerých hodnotených častí: hľadanie, vystavovanie, postupovanie, kľud,... Hľadačka bola ukážková, dokonca pán rozhodca Kolenič ohodnotil Zarine hľadanie ako niečo nevídané. Pomaly uberala na tempe, už mala v nose pach a zrazu prudká otočka a stojí. Bežím za ňou, sliepka evidentne išla po vlastných preč, Zara postupovala, sliepka sa dvihla a letela do neďalekej remízky. Ten môj killer samozrejme za ňou. Ale vrátila sa na pískanie v limite. Výborne, full house, samé 4ky. Posledná disciplína voda. Óóó, voda, žiaden problém, Zara vodárka od narodenia...áno, to je, ale aj potvora. Kačica letí, Zara čumí, čaká na povel, vrhá sa do vody, zaznie výstrel, pridá na tempe, berie kačicu, pláva ku mne a...odovzdávať ide neviem komu, ale mňa obišla, akoby som bola vzduch :D Tak som jej posunkom naznačila, že moja pekná, toč tú sprostú hlavu ku mne a bleskem! Prišla, predsadla a pekne odovzdala, za 3...no hovorím si...teda Zare, ty ťapša, na vode stratiť bod.
Týmto posledným výkonom som ale vedela, že to máme za sebou, dokonca som bola až nadmieru spokojná a keď sa vyhlásili výsledky, bola som ešte šťastnejšia a hrdá na tú svoju hormónmi zmátanú potvoru.
Vybehala si I. cenu a titul CACT!!! (Ale, viete čo? Keby na vode neurobila tú trápnu chybu, ktorú neurobila nikdy, ešte by sme aj prvé miesto vyhrali.) Hahaha. Dobré to bolo, pekný deň, výborné počasie, skvelá partia, dobrá organizácia, niet čo vytknúť, len poďakovať a tešiť sa na ďalšie akcie.