Tesne pred Vianocami sme sa zúčastnili honu na drobnú zver, na ktorý nás pozvala Karolína. Stretli sme sa tam aj s Davidem a Katkou a ich weimarkou Airin.
Karolína so sebou vzala Koru a Quinu.
Otis bol ako vždy hŕŕŕ do práce, ale jeho 30 km/h aj tak nestačilo na Airinkiných 130 km/h a tak mu hneď na začiatku vyfúkla bažanta. Otis jej ho samozrejme ako správny gentleman prenechal :) Prečesali sme prvú leč a šli sme ďalej cez bodliač. Tam nám vybehol zajac.
Samozrejme Otis s Airin ho hnali, Otis bol dokonca rýchlejší, ale Airin ho po strelení znova predbehla a Otino so zvesenými ušami došiel celý nešťastný, že on také nemá.
Tak nič teda...oddelili sme sa od neriadenej strely Airin a šli sme s jedným poľovníkom. Rozostavali nás okolo leči, kde bolo počuť kopec bažantov. Jeden vyletel...čoskoro aj dolietal a Otinko mohol ísť na vec. Dobehol k nemu, pokukal okolo seba, či tam náhodou nedoletí Airinka a rýchlo ho schmatol a bežal ku mne. Chvíľu som mu ho nechala, nech sa chlapec poteší, že aj on má konečne zvieratko :) Keď sa dostrieľalo, šlo sa ešte prehľadať hať, či tam niekde niečo nezostalo. Aj tak bolo, jeden bažantík...mladučká jagdteriérka, čo poňho šla, ho ale nevládala zobrať, tak som poslala Otiska nech jej pomôže. Tak jej ho vytiahol z chriaštia von a úlovok sme odovzdali, nech má aj krpatá radosť :) Zrazu mi jeden poľovník vraví, že je nadomnou bažant. Samozrejme, ja slepá, ako pozerám, tak pozerám, nič nevidím...ešteže mám toho "slepeckého" psa, čo vystavuje živú zver :D Ahááá, na strome, no... Čo s ním ako mám? A ujo mi vraví, že šak vylez na strom a odplaš ho, ja ho potom strelím. No tak dobre teda, hovorím mu, ale že veľmi ocením keď bude mieriť na toho vtáka a nie na mňa :D Napokon sa podarilo bažanta dostať do vzduchu a bolo.
Aaa...došiel bufet :) Zdá sa, že decká by si tiež dali, čo poviete?
No a teraz ešte len začala sranda. Predposledná leč. Ževraj máme dávať pozor na psy, lebo že tam sú prasatá. Hehe, milé. Terén, cez ktorý sme šli, sa terénom ani nedal nazvať. Malinčie až nad hlavu, tak nahusto, ze chlapi pred nami v hrubých oblekoch mali čo robiť, aby sa tade prepchali. Nakoniec vytiahli mačetky a sekali nám cestu :D Keď sme sa prebrodili cez všetky tie tŕne, mimochodom komplet dotrhaní, narazili sme na oplôtku. Fajnovo! A že ako teraz ďalej? Späť sme sa už vracať nechceli, lebo by nás asi piclo z toho malinčia, tak jediná možnosť bola popreskakovať oplôtku. My ešte ako-tak, ale psy? Otis v pohode, prebehol po naších rukách a bol tam, ešte Airinku a bude to...
Potom ešte jedna takáto prekážka a...za ňou svah strmý jak...no mrte. S Katkou sme na seba pozreli, že šak čo, už sme aj tak dobre dotrhané, tak sme sa šmykli dole. (Gate šli potom rovno do rúk mojej babiny, zašívala ich asi pol dňa.)
Posledná leč bola potom už v pohode, taká oddychovka vo vypustenom rybníku :)
A konečne koniec :) Prešli sme pekných pár kilometrov v podmienkach že uff, celkovo sa strelila 1 líška, 21 zajacov a 39 bažantov.
Odtrúbilo sa, odpochodovalo do reštaurácie, hehe, tam bol jeden vtipný pán, čo nás nútil piť nejaký likér :D ešteže som nebola autom :) a po večeri sa šlo domov...teda no...baby si ešte zmysleli, že ideme na bowling... Skončili sme komplet KO :-))) ale stálo to za to :D Snáď si to ešte zopakujeme :-)))
foto: gordoni.rajce.idnes.cz/Hon_Usov_19.12.2009/