3.10.2009 - JSS v MS Perknov, ČR

JSS v MS Perknov (Havlíčkův brod) 3.10.2009 - Otis ukončil v I.cene s počtom bodov 261

V sobotu skoro ráno sme vyrazili na naše druhé jesenné skúšky. Predpoveď počasia sa našťastie nevydarila a tak sme deň strávili za nádherného počasia v krásnom prostredí MS Perknov. Skúšok sa zúčastnilo 6 stavačov a 6 malých plemien. Dá sa povedať, že pripravenosť psov a ich vodcov bola na vysokej úrovni.

Prvá disciplína bola spoločný hon. S Otisom sme šli na túto disciplínu na voľno pri nohe, zvládol to celkom dobre, ale narazili sme na stopu zajaca a vybral sa po nej, hneď sa ale vrátil a ešte aj vystavil. Počas streľby to bolo úplne super, Otis zostal pokojný ako vždy. Nakoniec nám pohodili pernatú. S chuťou po ňu bežal, ale dvihol od nej hlavu a pozrel na mňa, tak som ho pre istotu ešte jedným povelom uistila, že to je to, čo chcem, aby zobral a priniesol. Paráda, prešli sme! Počkali sme si na vyhodnotenie disciplíny a pokračovalo sa ďalej.

Prinášanie kačice z hlbokej vody sa nám na poslednú chvíľu podarilo zdolať. Nikdy to problém nebol, a ako naschvál, pred skúškami Otis odmietal ísť do vody. Našťastie p. Zelníček je človek na správnom mieste a vždy keď treba, robí čo sa dá a Otiska deň pred skúškou presvedčil, aby do vody šiel. Keď sa hodila kačica do vody, Otis na povel vyštartoval. Ale ako na just, akonáhle vošiel do vody, kúsok od neho vyskočila ryba. Pozeral, že čo to a kukol na mňa. Aby sme to nedovrzali, ukázala som mu smer, kam má ísť...nakoniec všetko hladko prebehlo.

Spravili sme si krátku prestávku na občerstvenie a oddych pre psy a následne sa šlo na dohľadávku pernatej a srstnatej zveri. Bažant šiel ako prvý. Otis po stratenej vybehol a za pár sekúnd ju už držal v papuľke a niesol. Nádhera!

Mali sme potom pokračovať s dohľadávkou srstnatej ale bohužiaľ, jeden psík ju načal a vypadol. Museli sme tak pokračovať s ďalšími disciplínami a keď malé plemená ukončili skúšky, požičali sme si zajaca od nich.

Tak sme teda šli na hľadanie. Bolo ďaleké, priestorové, štýlové pre anglického stavača, s nosom stále hore. Tempo si držal stále perfektné, vytrvalosť mu nechýbala a systém bol ozaj obdivuhodný. Rozhodcovia skonštatovali, že na dané plemeno bol až neobvykle dobre ovládateľný.

Pokračovali sme vystavením. Bola by som ho ...jaaaj... Prebehol ponad bažanta a ten vyletel. Samozrejme, že ho Otík musel prenasledovať, čo pri pernatej nikdy neurobil. Našťastie sa ale v časovom limite vrátil a tak nám dali ešte jednu šancu na vystavenie. Držala som si ho na kratšiu vzdialenosť, no ale skúste udržať gordona v tak lákavom priestore na 10 m vzdialenosť, najmä keď vie, že ho tam čaká operené zvieratko. Ale podarilo sa. Keď som videla, že mu akýsi pach prebrnkol cez nos, zrevala som "down" a trielila za ním hlava nehlava :) Zostal stáť napätý, vystretý, ani nedýchal. Nasledovalo obrovské vydýchnutie si.

Tak a posledné disciplíny pred nami. Už sme mali nachystaného zajaca, tak sme pokračovali dohľadávkou srstnatej. Excelentné je slabé slovo. Dohľadanie, uchopenie a prinesenie s odovzdaním netrvalo viac ako minútu. Neuveriteľné. Po tom ako Otis odmietal nosiť zver, boli tieto výkony...no neuveriteľné.

"Otisko môj, prosím, keď sme sa už dostali takto daľeko, ešte to vydrž a zvládni tie vlečky." - To boli moje slová pred poslednou dvoj disciplínou.

Bažant už bol nachystaný, Otis sa na nástrele trhal za stopou, vyrazili sme... Nohy však boli rýchlejšie než nos a Otis stratil stopu. Vrátil sa na miesto, kde ju posledne cítil ale nič. Ja som už na tom poli šla do kolien. Za chvíľu prišiel za mnou s pohľadom: "Prosím pomôž mi, ja to nemôžem nájsť." Tak druhé nasadenie na nástrel a zas sme vybehli... Otis sa sústredil podstatne viac, ešte som mu pre istotu zakričala "aport", aby vedel, že keď pri tom bude, musí to zobrať... Bežala 7ma minúta a on stále hľadal. Začal viať silný vietor, Otis sa stočil a ... :"Má ho, má ho!!!" Fúúú, to bolo...

Tak a posledná vlečka. tej som sa bála. Ďaleko, za obzorom a najmä zajac... Pripravení na nástrele, už sme sa triasli obaja. Otis to vzal priamo po stope, ani na sekundu nevybočil, zašiel za obzor, nikto ani nedýchal...všetci s napätím očakávali, čo bude. Zrazu sme zbadali, ako si to Otík valí cez pole a v papuľke drží zajaca.

Rozhodca sa v diaľke tešil a my sme už len čakali na odovzdanie. Prišiel, sadol, "pusť"...zajaca som odhodila a skočila na Otíka :-)))))) To bolo radosti!!!

Otis má v tabuľke zapísané: Pes výborných loveckých vlastností.

Pán Zelníček, obrovská vďaka za vaše rady, výcvik a pomoc :) Ďakujeme :-)))

foto: https://evilmaster.rajce.idnes.cz/JSS_v_MS_Perknov_03-10-2009/