16.7.2011 Výcvikový deň Biely Kostol

16.7.2011 Výcvikový deň Biely Kostol

A opäť tu bol klubový výcvik. Ako inak, mali sme krásne slnečné, až priam horúce počasie. Zišlo sa nás dosť...veru...celá kopa. A prvý raz v histórii klubu (odkedy som tam aj ja) sme mali zastúpené úúúplne všetky plemená. AS, IS, IČBS, GS a POI. Nádhera :D

Samozrejme sa k nám pridali aj kamaráti s fúzikmi a weimarkou.

Rozdelili sme sa do skupín podľa stupňa výcviku. Ja so Zarou som šla do začiatočníkov. S nami tam bol aj Chrúscik s Fany, červenobiela írčanka, trio klasických írčaniek a pointre od Gigiho. Viedol nás Maťo Adámek - náš pán klubový výcvikár. Ako prvá som šla behať ja so Zarou so slovami Maťa: "No poď im ukázať ako sa behá." No vtipný bol teda poriadne. Tak som šla, Zara na stopovačke celá hŕŕŕ do toho, že sa niečo ide robiť. Lenže...hneď na začiatok sme ulovili veľkú rybu. Do osídiel stopovačky sme zamotali Maťa od hlavy až po päty...no komický pohľad musel byť na nás, ale čo už :-P

Potom keď sa panička (čiže ja) dala dokopy a dokázala robiť viac vecí naraz (čo je hentak z rána teda makačka), začala Zara behať. Navádzanie do strán bolo na moje prekvapenie fajn a dokonca sa točila proti vetru a keď bežala okolo mňa a už už to vyzeralo, že ma zabehne, pekne sa stočila tak, aby prebehla predmnou. No fajn, už len pekne vystaviť a hlavne som si opakovala: "Len je to nepos**!!." Vyšlo to! Zara zavetrila v klietke schovanú sliepku a čuchaláááá, potom som s ňou trošku dobehla, aby sa trošku lepšie postavila a pach jej tak šiel do nosa priamo a nie z boku. Stáli sme tam, pekne kľudne, ale kebyže ju pustím, som si 100% istá, že by tú sliepku zožrala aj s klietkou :D Odišli sme odtiaľ preč a potom sme už len pozorovali ostatných.

Na druhej strane zatial behala Didi, podľa Stankových slov, ktoré referoval od ich vedúceho skupiny - p. Knappa, Dianka behala vynikajúco, ale treba ešte popracovať na štýle, vystavenie, postúpenie a kľud vraj boli ukážkové :-) teším sa, že Diduška robí pokroky a každým dňom si je istejšia a istejšia :-)

Nakoniec trošku tréningu na výstavu. Moc sa to Zare nepáčilo, ale ani sa jej nečudujem na takom slnku stáť v nejakom nezmyselnom postoji :D

Za fotky ďakujem pani Šlachtovej, ktorá celý čas poctivo dokumentovala našu skupinku :-)