Statek Bukáček, 23-25.4.2011, Křižánky, ČR

Statek Bukáček, 23-25.4.2011, Křižánky, ČR
No nazdar :-)
 
Už ste sa asi nevedzeli dočkat, kedy to bude no som šikula tak šup na to. Na čo? No šak článek statek Bukáček - zraz godonóf, ale pekne poporádku. Je sobota ráno šest hodzýn a my stávame. Do my? No Nadka, Zara, Diana , Gyra a já. Začíname balit nezbalené a o sédmej už aj vyrážame smer Franta. Tam len tak na skok, zapálili sme po jednej a fujáz do Křižánek. Cesta to bola strašne zaujmavá ani GPS nevedzelo kam a kadze. Tak najprf sme zešli z dálnyce, potom cez cesty necesty, horáma, roláma až na místo, dze cesta skončila a mašina GPS tvrdzila, že sme v cíly. Boli tam nejaký ludé, tak sme im dali otazku, že kadze do Křižánek na statek Bukáček a panyčka nám vysvetlila kadze. Prešteluval som mašinu GPS a pokračuvali sme v ceste. Naráz BUUUUM našli sme Křižánky a hned kúsek dalej f tej dzedzine tabula statek Bukáček :-). Parádny flek ludé len čo je pravda. Velká lúka,rybník síce jak pluvanec, ale jakože stačil a hory-lesy šadze okolo. Na míste už bola Kája z Markom, Radek a Jitka, Zuzka z rodzinkou, Monika, Jiřka a Jirka, potom dorazila Helča, Bohdan z rodzinkou. Dost velký počet ludzí a psóf jak maku, 14 gordonóf, jeden kangal a najmenší ze šeckých, náž jazvečík Giruška :-).
 

 
Šeci sme sa privýtali jak sa patrí a potom začala sranda. Najprf Zara za svoje otravuvány dostala nepekný kúsanec, to bolo spevu, jak f kostole he a aby náhodu neprestala byt stredobodom pozornosci, tak trúba húkla z móla pri pluvanci rovno dole hlavu do vody.
 
 
Nachvílu zmizla pod vodu, ale potom sa vystrcila a začala prví ráz v živote plávat, to bolo srandy g ucvrknucú. V reštyke mali zase chaos he, ešče tam asi nemaly tolko ludzí tak nescíhali (jak u nás v šenku). Najvačá sranda bola, ked Kája objednala za kýbel česnečky he, najprf mysleli, že sranda ale ona to myslela vážne, tak ten nachystali do hodziny, ale čo čert nescel, nékerý z našéj partie scely aj inšé jescit a to bol kamen úrazu. Asi po dvoch hozinách sa dozvedzeli, že im to nygdo neuvarí, takže horsa aspom na túru (hlad skúsime rozchodzit). Tá túra to bola dalšá haluz. Vybrali zme sa po zelenej značke smer devat kamenóf (devět skal). Prvá sranda bola značka - chodzte vedla ohrady (z lavej strany) až sme dosli g potoku.
 

 
Potom vedla potoka cez les na križuvatku, daléj po zelenej, až zme ziscili, že tadze sa gtým kamenom asi nedostaneme. Hodzili sme spátečku, vraj je hotová večera. Došli sme a neverili vlastným očám, večera na stoloch, parádny guláš z knedlu. Potom zme už len tak odfukuvali a debatuvali a dohaduvali sa, že čo na druhý den. Spat sme išli okolo desátej, aby sme o pol ósmej mohli sedzet pri frištuku. Ráno sme sa zobudzili o sédmej a v kuchyne sa to hýbalo. Išli sme vyvenčit a hor sa najest. Parádne ranajky len sa za nyma zaprášilo. Po ranajkách sme isli cvičit kazdý donésol, čo mohol tak to tam vyzíralo jak na skúškach.
 
Xawánek a Quina
 
 
Nékerý aportuvali, další zas vystavuvali a Kangi sa tesil z novej Marekovej hračky. Potom nás čekalo prekvapko v podaní reštiky (scihly nam navarit obeeeeeeeed) parádne udzené maso a sekaná. Najedzený sme sa dohodli, že za hodzinu skúsime po druhý raz nájst týh devat kamenóf. Za tú hodzinu, kým nékerý spali, já som si z Didu urobil jednu farbu a na moje prekvapený dost dobre. Hurá konečne vyrážame smer kamene po modrej, parádna cesta a po hodzinke sme ich našli, tento den nám úplne vychádza.
 
 
Nékerý ešče lézly dál no my z Naďkou sme ich čekali pod skalu. Nakolko sa furt nigdo nevracal, zvolili sme návrat na statek. Hned popríchode sme z ineho smeru zbadali jak sa k nám blíži Marek z Kangim a na kopci zase z úplne inakál bolo vidzet, jak sa k nám blíží kopa gordonóf. He kričím na Kangiho ,,pod seeeeeem´´ a on sa rozbehol, v tem Marek stlačil gombík na svojej hračke a Kangal sa zvrtol a vrácil k nemu. Juch, to bolo radosci, že to funguje a odfvtedy už ,,malinký´´ počúval na slovíčko. Jaaaaaaaj, skoro som zabudol, ludé by ste nevedzeli jaký prúser, ked neni čo fajčit he, ale po nékolkých kilometroch sme našli pumpu na kerej mali pre mna tak potrebný nikotín. Hned jak sme z Naďku došli začala sa chystat večerná opekačka. Z Radkom som urobyl ohen a hurá na to. Šeci pékli, jedli až sa im grče za ušáma robili a pak to vypuklo - PRVI KONOCE GORDON KAP (pingpongoví turnaj) a výtazom sa stala JIŘKA. Dalej sa začal hrát nejaky kolotoč ze šeckým co sa dalo použt namísto rakety a tý čo vedzeli sa strídali pri spívaný a hraný na dikaru.
 
 
Skončili sme okolo jednej mírne (jako do) spoločensky unavený. Posledné ráno na Bukáčkovi sa néslo v znamený ranajék, tréningu a balena domo. Ja som už netrénuval iba kukal a Naďka balila veci. No a ešče néčo. Dida je už ževraj pekná, Zuzka mi ju ostrihala. Tažko sa mi na nu kuka, ono pekna asi je, ale to neni ten mój pes, čo som mal, je inačá, taká já ani nevím, ale šak ked treba tak treba. Potom sme sa rozlúčili a fujáz domo. GPS mašina už funguvala jak bolo treba tak sme za dve a pol hodziny boli doma.
 
Dakujeme za pozvanie na túto akciu, daléj šeckým, kerých sme tam spoznali, ale aj tým, čo poznáme už dlchší čas, za parádny predĺžený víkend f takej super partie jaká sa tam stretla.
Dúfam, že o rok dovidzená.
 
P.S. Za totálne chyby f temto článku zodpovedá ten, čo povedal ,,píš jak očuješ´´ :-)